reklama

Idú to HB Reavis a J&T „dať na Kočnera?“

O  dopravných zámeroch developerov s cieľom získať Osvedčenie o významnej investícii už bolo popísaného veľa. Minulý týždeň však vyšlo najavo -  že v skutočnosti ich nebudú musieť zrealizovať vôbec.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (29)

V článku sa dozviete:

- prečo doprava v lokalite skolabuje

- aké sú motivácie developerov

- prečo sú navrhované dopravné riešenia developerov zlé

- že návrh vlády v skutočnosti developerov nezaväzuje k ničomu

Problém – kolaps „nového centra.“

Obrázok blogu
(zdroj: J&T)

V území budúceho „nového centra,“ alebo „Downtownu" Bratislavy - od Dunaja po Mlynské Nivy, plánuje v budúcich desaťročiach viacero developerských skupín realizovať obrovskú výstavbu. V danom území má napríklad (okrem iného), k už existujúcim 5 výškovým budovám pribudnúť ďalších 15.

Podľa prepočtov samotných developerov pribudne v tomto území celkovo 17 400 obyvateľov, 91 270 pracovných miest a 98 800 denných návštevníkov. Veľmi orientačne - 200 tisíc zdrojov a cieľov ciest. V centre Bratislavy takto zanedlho „pristane“ jedno krajské mesto.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

(ako je možné, že sa takáto masívna výstavba - bez vyriešenia dopravy, do Územného plánu mesta a ÚP zóny Chalúpkova dostala, je na samostatný článok).

Obrázok blogu
(zdroj: J&T, upravené)

Čo na to magistrát? Nič. Magistrát vychádza z nedávno dokončeného, prakticky však úplne nepoužiteľného Generelu dopravy. Tento kľúčový dokument pre budúce dopravné plánovanie stál 1,4 mil €. V danom území však aj v najhorších scenároch Generel predpokladá v r. 2040 menej ako 3000 obyvateľov a celkový počet zdrojov a cieľov ciest len cca 35 tisíc.

Pre ilustráciu – v lokalite Eurovea (Základná sídelná jednotka Pribinova) je dnes podľa Generelu presne 0 bytov(!) a navštívi ju denne len cca 3400 ľudí (!!). A žiadne byty ani návštevníci už v budúcnosti nepribudnú (!!!) - projekt Eurovea II. pre dopravné plánovanie mesta skrátka neexistuje...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Motivácie

Na rozdiel od magistrátu však developeri veľmi dobre vedia, že kolaps príde. Vyhrá ten, kto prvý postaví a predá byty obyvateľom, kancelárie a retail realitným fondom a cynicky povedané „nasadne do svojho vrtuľníka a odletí.“ Ostatní developeri (a mesto) budú mať smolu.

Osvedčenie o významnej investícii developerom veľmi významne urýchli ako konania, tak zmeny Územného plánu. Ďalším bonusom je možnosť vyvlastniť aj súkromné pozemky a nemusieť platiť samosprávam poplatok za rozvoj.

Druhým pilierom návrhu je ponúknuť dopravné riešenia, ktoré umožnia ich konkrétne projekty prezentovať budúcim kupujúcim ako „tie dopravne vyriešené.“ Alebo (ako uvidíme nižšie) vyvolať zdanie, že budú dopravne vyriešené.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Navrhované dopravné riešenia

Samotný princíp, že si developeri budú v meste kresliť dopravu ako sa im zachce, bez, alebo dokonca proti samospráve, je na úrovni diktatúr tretieho sveta. V krajine EU, v 21 storočí, je to jednoducho neprípustné. Pozrime sa však na samotné návrhy.

Električka J&T

J&T deklaruje vybudovanie dvoch električkových tratí – časti tzv. „Centrálneho okruhu“ cez Prievozskú Košickú a Miletičovu a vetvu z Petržalskej radiály do ich projektu Lido.

Obrázok blogu
(zdroj: J&T)

 Spolu s ďalšími aktivistami, som mal možnosť podrobnejšie sa oboznámiť s navrhovaným riešením. Treba povedať, že technicky to vyriešené majú. Síce „natesno“ – tu zoberú Umelke časť terasy, tam uberú cestné pruhy, či kus trhoviska, ale teoreticky by to šlo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Praktický problém nastáva inde – nemajú (zatiaľ) dopravné analýzy. J&T vôbec netuší, či interval a kapacita napr. Šafárikovho námestia vôbec umožňuje zaústenie ďalších liniek. Nevedia, či cez veľmi silné priečne dopravné prúdy na Landererovej a Mlynských nivách dokážu viesť linku a v akom intervale.

Pre ilustráciu - J&T odmietlo vedenie trate po Landererovej, lebo na križovatke Landererová/Košická „z hľadiska efektivity využitia frekventovanej križovatky by električková trať značne znížila jej kapacitu a priechodnosť,“ Lenže - ten istý problém, na tej istej križovatke, bude mať aj nimi navrhovaná trať po Košickej...

Finálne – J&T predpokladá po danej trati viesť v špičke dve linky v 8 minútovom intervale. Pričom jedna má byť presmerovaná z centra a len druhá má byť nová. To znamená, že celkový prínos je len cca 1500 cestujúcich v špičkovej hodine. Čo pri vyššie spomínaných nových, v lokalite vygenerovaných, zdrojoch a cieľoch ciest je – kvapka v mori. Neriešiaca problém.*

A mimoriadne zle investovaných 40 mil. €...

J&T vetva Lido

Vetva do Petržalky, na Lido (deklarovaná 20 mil. € investícia) je úplne nereálna. Načo viesť električku do územia, z ktorého aj z najvzdialenejšej časti je 7 min. pešia dostupnosť k už existujúcej zastávke (Sad J. Kráľa), je otázka.

Problém je však inde – mesto buduje v Petržalke električku so špičkovou kapacitou cca 3000 cestujúcich/h. A to napriek tomu, že historicky všetky štúdie požadovali do Petržalky podstatne kapacitnejší systém - v špičkovej hodine pre 10-12 tis. cestujúcich , resp. 20-25 tis. v špičkovej trojhodine.

Nešťastný Generel dopravy tvrdí, že všetko je v poriadku – v Petržalke podľa Generelu dnes žije menej ľudí, ako tam má reálne trvalý pobyt, nebývajú tam žiadni „CPčkári,“ neprebieha žiadna výstavba a počet obyvateľov prudko klesá - v r. 2040 má mať Petržalka len 70 tis. obyvateľov... Lenže „zrážka z realitou“ príde. Respektíve, už prišla – v špičke, električky prvej etapy, v modeloch poloprázdne, už teraz chodia plné.

O tom ako magistrát a vedenie M.č. Petržalka vedome a plánovane vedú Petržalku do dopravného kolapsu, bude na tomto mieste samostatný, podrobný blog. Pre účel tohto článku a vetvu do Lida to však znamená jedno – tlak na interval bude v budúcnosti enormný. A žiaden príčetný politik nedovolí, aby čo len 1/3, či 1/4 električiek do Petržalky, po prejazde cez most odbočila do Lida a obsluhovala tak „horných 10 tisíc“ na začiatku Petržalky - na úkor obyvateľov zbytku Petržalky.

Nadzemná elektrická dráha HB Reavis

HB Reavis, po lanovkových extempore dnes vo vládnom materiály deklaruje, že vybuduje 1,9 km Nadzemnej elektrickej dráhy od svojho projektu, do Petržalky k Ekonomickej univerzite. S dvoma medzizastávkami a kapacitou min. 3000 osôb za hodinu.

Obrázok blogu
(zdroj: HB Reavis)

Tento návrh vyvolal medzi dopravnými odborníkmi najväčší rozruch. Nikto nevie pochopiť o čo HB Reavis (HBR) ide. Teraz nejde o fakt, že z dopravného hľadiska je to skrátka, úplný nezmysel – na tom panuje široká zhoda. 2 km dráhy z bodu A do bodu B (resp. C,D po ceste), nekompatibilná s ostatnou dopravou (závesný monorail), bez možnosti pokračovania a teda nutnosti prestupov – nerieši v meste dopravne prakticky nič. Iba konkrétne prepojenie lokality A a B (zmysel by mierne vylepšilo, ak by sa napájal na perspektívny TIOP – terminál osobnej integrovanej dopravy, v Petržalke. Ale len mierne.)

HBR však mali možnosť postaviť uprostred svojho projektu električku. Generel (aj keď zlý), je platný dopravno-plánovací dokument. A presne cez Mlynské Nivy plánoval viesť električku z centra východným smerom. HBR teda malo na podnose to, o čo J&T teraz bojuje. Napriek tomu pri rekonštrukcii Mlynských nív električku nechcelo.

Najpravdepodobnejšou odpoveďou je, že cez dráhu chce HBR obísť povinnosť vybudovať povinný počet parkovacích miest. Na Mlynských Nivách vybuduje menej garáží, v Petržalke však vybuduje parkovacie domy a po prepojení dráhou bude deklarovať dodržanie predpísaného počtu parkovacích miest projektu v centre. Znamenalo by to faktické znásilnenie stavebného zákona a príslušný stavebný úrad, ktorý by to povolil, by spáchal „mentálne harakiri,“ ale – keďže celý návrh je otvorene pripravovaný ako diktatúra developerov mestu (s krytím štátneho stavebného úradu) – je to žiaľ reálny scenár.

Ani to však nesedí – príslušné stavebné povolenia už boli predsa vydané – na konkrétny projekt s príslušným povinným počtom parkovacích miest. Je stratégiou HB Reavis drzo postaviť oproti projektu menej parkovacích miest - cez „zmenu stavby pred dokončením?“ Alebo chce HBR zmeniť plánovaný parkovací v dom v centre na komerciu a parkovanie presunúť do Petržalky?

HB Reavis deklarovalo, že do projektu dráhy chce investovať 50 mil. €. To už nesedí ani finančne. Oplatí sa HBR utratiť toľko, plus parkovacie domy v Petržalke (30 mil. €)?

Odpoveď sa možno skrýva tu – žiadnu nadzemnú dráhu totiž finálne postaviť nebude musieť.

„Na Kočnera“

Do celej diskusie totiž minulý týždeň „hodila granát“ Vláda SR – zverejnením samotných návrhov na udelenie Osvedčenia o významnej investícii, pre oboch investorov.

A tie síce popisujú podrobne oba dopravné projekty, ale je to „Potemkinova dedina“ - nikde v materiáloch alebo uzneseniach nie je napísaná povinnosť vybudovať opisovanú dopravnú infraštruktúru. Nikde ani nie je vyčíslený objem prostriedkov, ktorý je žiadateľ povinný investovať do verejnej dopravnej infraštruktúry.

Ešte aj záverečná právna analýza opiera vydanie Osvedčenia o objem, zamestnanosť a v povinnostiach len o zákonné povinnosti podľa § 3a zákona. O električke či nadzemnej dráhe - ani čiarka.

Podľa §5. ods. 3 môže investor dostať pokutu až 15 % zo sumy investičných nákladov, ak nepreinvestuje objem ktorý sľúbil, v čase v ktorom sľúbil (oboje bez problémov investori splnia) a ak: 

„...držiteľ osvedčenia použije podnikový pozemok po jeho nadobudnutí do vlastníctva podniku na základe právoplatného povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na iný účel, ako je uvedený v osvedčení o významnej investícii."

Pri zozname parciel v prílohách, na ktoré sa vzťahuje Osvedčenie, ani nie je napísaný žiaden účel, napr. "ELEKTIČKA – vetva Košická" - ako je popísaná v materiáli.

Právna úprava umožňuje developerovi pri nesplnení obsahu projektu jednoducho sa vyhnúť pokute. Developeri sú chránení viacúrovňovo – cez nedefinovanie účelu parciel, cez ich nenadobudnutie na účel, Vláda ich nijako nezaväzuje sprievodnú infraštruktúru vybudovať, alebo investovať čo len 1 € či už do deklarovaných, alebo akýchkoľvek iných projektov verejnej dopravnej infraštruktúry.

Finálne – akákoľvek dopravná investícia musí byť schválená samosprávnymi orgánmi v Bratislave a tie takéto „úlety“ skrátka neschvália. Dali to zreteľne najavo. Developeri sa tak celkom určite vyvlečú z povinnosti deklarované prostriedky investovať.

Vláda SR chce v stredu, napriek nesúhlasu mestského zastupiteľstva Bratislavy a miestnych zastupiteľstiev všetkých troch dotknutých mestských častí (Ružinov, Petržalka, Staré Mesto), schváliť developerom:

- možnosť vyvlastňovať súkromných vlastníkov pozemkov nie vo verejnom, ale súkromnom záujme

- neplatiť samosprávam poplatok za rozvoj

- významne urýchliť ako stavebné konania, tak prípadné zmeny Územného plánu

Bez akejkoľvek garancie a vymáhateľnosti deklarovaných investícií do dopravnej infraštruktúry. Developeri tak môžu o električke a nadzemnej dráhe dlho rozprávať. Splniť však nemusia nič.

V kauze Pezinskej skládky istú dobu vystupoval ako jej vlastník Kočner. Nakoniec sa ukázalo, že zavádzal verejnosť, média a žiadnym vlastníkom nie je. V stredu ide vláda schváliť materiály, ktoré developerom umožňujú použiť presne takúto schému - „na Kočnera“.

V tomto scenári si developeri postavia čo chcú, nepostavia čo nechcú, zaplatia nejaké pokuty podľa stavebného zákona, pokute ktorá by ich naozaj mohla bolieť (15% z hodnoty celej investície), sa však pohodlne vyhnú.

Skutočné riešenie

Ak však developeri naozaj majú úprimný záujem riešiť dopravu v Zóne Chalúpkova a priľahlých územiach a sú ochotní na toto riešenie finančne prispieť, treba ich ponuku privítať a využiť.

Nemôže sa to však diať parciálnymi, od reality, aj plánovacích dokumentov úplne odtrhnutými návrhmi. Ako je bezhlavo vedená trať električky bez akéhokoľvek dopravného posúdenia, či je vôbec možné ju zapojiť do dopravnej siete. Alebo 2 km visutou dráhou z miesta A do miesta B, bez akéhokoľvek pokračovania v existujúcej dopravnej infraštruktúre.

Je potrebné funkčné a kapacitné riešenie, ktoré skutočne dopravne vyrieši celú lokalitu. A také našťastie existuje (a bude popísané v niektorom z ďalších blogov). Len je drahé. Developermi ponúkaných 110 (140) mil.€ je však už suma, ktorá kryje významnú časť nákladov naň a dokáže celý projekt naštartovať.

EDIT: Vyhrali sme. Dnes Pellegrini oznámil, že developeri návrh (zatiaľ) stiahli.

Ak máte záujem o dianie v Bratislave, najmä dopravu, "lajknite" moju stránku na Facebooku. V blízkej budúcnosti odpublikujem sériu blogov o doprave, jej problémoch a riešeniach.

* Napriek všetkému spomínanému, sa myšlienkou takejto, alebo podobnej, vetvy električky v nejakej forme bude potrebné zaoberať. Pre mnoho spomínaných sporných vecí existujú technické riešenia, bude potrebné preveriť dopravný model zapojenia redukovaného návrhu (bez vetvy do Petržalky a „ukrájania“ Umelky) do Šafárikovho námestia a všeobecne električkovej siete. Samozrejme, tá nie je nafukovacia a má kapacitné limity. Komplexné riešenie je inde, ale električka môže pomôcť. Hlavne však - môže byť súčasťou riešenia, ako napojiť električkou východné časti mesta - keďže Generel to rieši zle a súčasná realizácia Mlynských nív, z neho v tejto časti, robí zdrap papiera...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Martin Kugla

Martin Kugla

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  71x

O doprave, urbanizme a politike v Bratislave. Aktívny občan, člen iniciatív Za efektívnu a ekologickú dopravu a Zachráňme Petržalku. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu